V dňoch 14. - 16. novembra 2003 sa naša žiačka Veronika Jakubcová z 8.A zúčastnila celoštátnej diskusie O PRÁVACH DIEŤAŤA uskutočnenej v Rimavskej Sobote. S účastníčkou sme urobili krátke interview:

Na konferencii som zastupovala nielen našu školu, ale aj celý žilinský okres. Toto stretnutie organizovala organizácia FÉNIX. Poviem Vám čo som tam zažila... Hovorí sa, že človek rýchlo zabúda, ale aj nie: na toto stretnutie sa zabudnúť nedá.
Začnime teda pekne po poriadku. Pani učiteľka Lenka Valíková prišla za mnou do triedy. Spýtala sa ma, či chcem ísť... Ako už viete, súhlasila som s nadšením. Prišiel vytúžený piatok a ja som už sedela v autobuse a neustále premýšľala. Cesta bola zdĺhavá a veľa krát sme prestupovali. Keď som zazrela nápis na staničnej tabuli "RIMAVSKÁ SOBOTA", už som chcela vystupovať. Čakala nás však ešte jedna cesta. Mala trvať 15 minút, no zdalo sa mi akoby trvala celú večnosť. Konečne sme dorazili. Vbehli sme do hotela a poprezerali izby, do ktorých sme boli už vopred roztriedení. Dnes tu na nás ale ešte nečakal odpočinok. Zišli sme sa v klubovni a zoznamovali sa. Začali sme formou hier rozoberať tému DETSKÉ PRÁVA.
Na druhý deň nás čakala prechádzka pralesom, v ktorom boli stromy staré okolo 350 - 400 rokov. Večer sme sa znova rozprávali o detských právach. Nedeľa už bola rozlúčková. Všetci sme ráno nastúpili do autobusov a aj keď sa každý vybral iným smerom, vieme, že cieľ máme spoločný - porozprávať o našich rozhovoroch a zážitkoch aj ostatným deťom.

Náväzne na to sa tiež uskutočnila diskusia so žiakmi deviateho ročníka a z ich otázok vyberáme tie najzaujímavejšie (Ž - otázky žiakov, V - odpovede Veroniky):

Ž: Koľko detí sa zúčastnilo tohto projektu, v akom veku?
V: Bolo nás tam dvadsať z celého Slovenska vo veku od 8 do 16 rokov

Ž: Čo ťa tam najviac zaujalo?
V: Zaujímavé bolo skoro všetko (okrem pár maličkostí - ako cesta a tak:)

Ž: Aká bola najzaujímavejšia téma, ktorú ste preberali?
V: Bola to téma o opustených deťoch a detských domovoch.

Ž: Mala si aj voľný čas? Ako si ho využila?
V: Niekedy bola chvíľa voľna, využívala som ho s novými priateľmi, väčšinou nakupovaním.

Ž: Mali ste tam aj televíziu? Pozerali ste ju?
V: Nie. Aj keď mi trochu chýbala, nepotrebovali sme ju, mali sme iný zaujímavý program.

Ž: Aké dlhé boli vaše rozhovory? Kedy ste išli spať?
V: Chodili sme spať veľmi, veľmi neskoro. Okolo pol jednej v noci.

Ž: Chcelo sa ti tam byť aj v sobotu a v nedeľu?
V: Áno, pretože bol stále nejaký program a zábava.

Ž: Čo ťa najviac prekvapilo?
V: Najviac to, že tam pôjdem znova. Asi vo februári. A to, že ma zvolili za predsedníčku Žilinského kraja.

Ž: Ako často sa budete stretávať?
V: Stretneme sa štyrikrát do roka.