Ivan Hálek

Tvorba

Po štvorročnom pôsobení v mestečku na Kysuci prijal Ivan Hálek ponuku Dušana Makovického a presídlil sa do Žiliny, kde prevzal jeho prax i s bytom.

Makovický sa od roku 1905 stal tajomníkom i osobným lekárom v rodine ruského spisovateľa L. N. Tolstého v Jasnej Poľane . V Žiline bola skladba Hálkovej pacientúry už pestrejšia. Boli to mešťania, živnostníci, robotníci i dedinčania z blízkeho a vzdialeného okolia. Ani tam však nezabudol na svojich Kysučanov, tí cestovali za ním a aj on sa vracal k nim, a to nielen pri slávnostných príležitostiach ešte po desaťročiach ...

Hálkova lekárska i verejná činnosť nebola bez politického nádychu a preto sa Hálek stal tŕňom v oku uhorských úradov, ktoré využili to, že nemal štátne občianstvo a v roku 1913 ho z Uhorska vypovedali súdnym uznesením.
Pred vyhostením ho zachránila žilinská verejnosť, pacienti i priatelia, ktorí spísali petíciu. Počas I. svetovej vojny však musel aj tak Žilinu opustiť. Narukoval ako vojenský lekár a pôsobil vo viacerých vojenských nemocniciach vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Ivan Hálek privítal vznik ČSR s veľkým nadšením a očakávaním. V roku 1918 sa stal členom Revolučného národného zhromaždenia. V Žiline, kde bolo sídlo Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, ho menoval minister Dr. Vavro Šrobár rezortným šéfom zdravotníctva a po premiestnení vlády do Bratislavy zastával tento úrad aj tam. Od založenia Československého červeného kríža v roku 1919 bol členom jeho ústredného vedenia a predsedom tejto humanitárnej spoločnosti na Slovensku. Bol jedným z lekárov - učiteľov ošetrovateľskej školy, založenej práve Československým červeným krížom v Martine, kam dochádzal vyučovať bez uplatnenia nároku na odmenu a náhradu cestovného. Kandidoval vo voľbách do Národného zhromaždenia v roku 1920, kedy bol zvolený za poslanca za Slovenskú národnú a roľnícku stranu. Na pôde poslaneckej snemovne pôsobil vo výbore pre zdravotníctvo a snažil sa dosiahnuť zlepšenie zdravotnej situácie na Slovensku. Publikoval rôzne články, napr. Ako je postarané o zdravotníctvo v republike, kde kritizuje stav zdravotníckej starostlivosti na Slovensku. Napr. článkom Odalkoholizovať republiku vyzýval do boja proti alkoholizmu. Na jednom zo stretnutí vystúpil aj s prejavom Organizácia verejnej zdravotníckej služby. Kvôli politickým útokom z rôznych strán sa v roku 1923 vzdal poslaneckého mandátu, vzdal sa aj funkcie referenta pre zdravotníctvo bez nároku na penziu a vrátil sa k lekárskej praxi. Ivan Hálek zostal v Bratislave ešte rok. Odborne sa vyškolil na detskej klinike u prof. MUDr. J. Brdlíka. Práve aj jeho zásluhou v roku 1921 otvorili v Žiline Bytčici druhú Detskú nemocnicu na Slovensku, ktorej primárom sa stal MUDr. Ivan Hálek. Detská nemocnica bola známa v rámci celej Československej republiky. Tu pôsobilo pod vedením MUDr. Ivana Hálka veľa známych a výborných lekárov. Odborne fundovaný znalec detskej psychiky, svedomitý v práci bol pre spolupracovníkov i pre pacientov viac ako lekár. Aby spríjemnil deťom nemocničný pobyt, zorganizoval bábkové divadielko. V roku 1924 preložil do slovenčiny zdravotno-výchovnú bábkohru Dr. K. Drimla Bacilínek. Účelom hry nebolo iba pobaviť, ale deti i rodičov poučiť o zásadách boja proti chorobám. Vystúpenie spájal s krátkym populárnym výkladom. Druhé vydanie tohto prekladu vyšlo v Žiline v roku 1936, čo svedčí o veľkej popularite tejto hry. Ivan Hálek bol veľkým milovníkom divadelného umenia a spolu so svojou manželkou vykonal v Bytčici veľa záslužnej práce. Bol aj jedným z hlavných iniciátorov a organizátorov ochotníckeho divadelného súboru v Bytčici, ktorý na svoju dobu dosahoval vysokú umeleckú úroveň. Réžiu hier tohto ochotníckeho divadelného súboru v Bytčici a Žiline často mávali aj český herec a režisér Ladislav Boháč, manžel Hálkovej dcéry Tatiany, ale aj Zdeněk Štěpánek, český herec a režisér, manžel Hálkovej dcéry Eleny a otec českej herečky Jany Štěpánkovej. Popri svojej práci aj publikoval. Jeho články v časopisoch sa vyznačujú presvedčivou argumentáciou založenou na štúdiu odborných publikácií a štatistík, na skúsenostiach z vlastnej praxe i na poznatkoch, ktoré získal na cestách v zahraničí. Napr. článok Ako ozdraviť našu dedinu, vydaný Osvetovým ústavom pre Slovensko v roku 1929, je na svoju dobu veľmi progresívny, dobre zrozumiteľný a je to aj praktický návod ako vytvárať lepšie životné a pracovné podmienky pre vidieckeho obyvateľstvo. Tu sa dozvedáme o zaostalosti kysuckej dediny v minulosti, príbytkoch bez základných hygienických prostriedkov.
MUDr. Hálek radí ľuďom, ako postaviť zdravotne nezávadné sociálne zariadenia, studňu, vodovod, vysvetľuje dôvody ich naliehavej potreby. Uvádza hygienické minimum dedinského príbytku a vymenúva preventívne opatrenia pred prechladnutím, tuberkulózou a inými chorobami, ktoré sa v hygienicky neudržiavanej dedine veľmi rýchlo a ľahko rozširujú. V roku 1928 bol v Žiline otvorený Sociálnozdravotný dom ČSČK. Pri otvorení vo svojej slávnostnej prednáške, ktorú nazval Zdravotnícke závady a úlohy na Slovensku, predostiera Ústrediu ČSČK niekoľko námetov pre plán jeho činnosti.
V tejto prednáške uvádza smutné skutočnosti o zlom zdravotnom stave obyvateľstva v Hornotrenčianskej župe a navrhuje nápravy. Dr. Hálek napríklad navrhuje: nové postupy a zvýšený boj proti alkoholizmu, poradne pre budúce matky, navrhuje odstrániť nevedomosť v oblasti starostlivosti o dieťa, zaviesť pri každej škole detské ihrisko, na dedinách navrhuje zaviesť parné kúpele a mnoho ďalších rád.
V roku 1937 vydal svoje dielo Kysuce - Pokus lekára o sociológiu hornatých krajov Slovenska.
V priebehu desaťročí posielal svoje príspevky do mnohých slovenských a českých časopisov /Hlas, Nové časy, Kysucké hlasy, Právo ľudu, Ľudový denník, Náš ľud, Prúdy, Slovenské zvesti, Slovenské pohľady, Slovenský týždenník, Zdravý lid, Zdravý život, Tvorba/.
Jeho práca na poli zdravotnej osvety a vzdelávania na Slovensku nemala v tých časoch obdobu a jeho výskumy v sociologickej oblasti sú veľmi vzácnym dokumentárnym materiálom tej doby.
Neodmysliteľnou súčasťou Hálkovho životného diela sú tiež preklady kratších próz a poézie ruských autorov Tolstého, Turgeneva, Lermontova, Krylova a Puškina. Do plynulého aktivitou naplneného toku Hálkovho života zasiahli neúprosné dejiny. Vznikom Slovenského štátu 18. marca 1939 bol ako štátny zamestnanec českej národnosti zbavený služby a zo Slovenska bol vyhostený. Odišiel medzi poslednými v júni 1939. Znamenalo to koniec jeho lekárskeho a zdravotno-výchovného pôsobenia na Slovensku.
Odchod zo Slovenska prežíval Ivan Hálek veľmi ťažko. Pomoc mu poskytol kamarát zo štúdií Dr. Karel Šantrůček v Prahe - Modřanoch. Tu v ústraní prežil svoje posledné roky prácou na literárnych prekladoch, dokončil zápisky o kysuckej biede, ktoré boli po jeho smrti vydané niekoľkokrát pod názvom Zápisky lekára.
Ďalej pracoval na svojich pamätiach vydaných až posmrtne s názvom Vzpomínám na TGM. Jeho zdravotný stav sa počas vojnových rokov zhoršoval a niekoľko dní po americkom nálete na Prahu 17. februára 1945 zomrel. Pochovaný je na Vinohradskom cintoríne v Prahe v spoločnom hrobe s manželkou Louisou a dcérou Elenou Hálkovou. /Na jeho hrobe je socha mládenca v slovenskom kroji a reprodukcia kresleného portrétu od akademického maliara Pavla Lisého/. Zásluhy českého lekára o československé zdravotníctvo a zdravotnú výchovu si cenia i na Slovensku.
Menom Dr. Ivana Hálka je pomenovaná cena, ktorá je udeľovaná za najlepšiu odbornú prácu v pediatrii.
V Čadci sa konajú každé 3 roky Hálkove lekárske dni venované pediatrii, ktoré uskutočňuje Spolok lekárov Kysúc v spolupráci so Slovenskou pediatrickou spoločnosťou. Jeho busta sa nachádza aj v areáli Nemocnice s poliklinikou v Čadci i v Žiline. Busta, ktorá nám pripomína Ivana Hálka, je aj v Bratislave.
V Žiline je po ňom pomenovaná jedna z hlavných ulíc, ktorou chodil do práce. V Žiline sa v roku 1946 narodila aj známa česká herečka Jana Štěpánková. V Žiline Bytčici strávila u svojich starých rodičov veľa krásnych chvíľ. Louisa Hálková po smrti svojho manžela Ivana Hálka venovala v roku 1946 svojej vnučke Jane Štěpánkovej ako spomienku na krásne spoločne prežité chvíle rozprávkovú knižku s názvom Jak sýkorka přišla o ocásek. Táto rozprávková kniha je knihou skutočných rozprávok - príbehov, ktoré Hálkovci so svojou vnučkou Janou Štěpánkovou v Bytčici prežili. Knihu ilustroval V. Kubašta /Janu Štěpánkovú v nej zachytil ako štvorročné dievčatko pred Detskou nemocnicou v Bytčici/.

Aj napriek nútenému odchodu Ivan Hálek na Slovensko a na roky prežité na Kysuciach i v Žiline nikdy nezanevrel, ba označil ich za najkrajšie vo svojom živote. Dôkazom toho je aj jeho vyznanie, ktoré vyslovil po nútenom odchode zo Slovenska v júni 1939 : "Zapustil jsem na Slovensku kořeny... Slovensko je pro mne nejdelší, nejdrahší a nejkrásnejší dobou mého života ..."
Tento skromný český doktor, ktorý srdcom patril Slovensku, vykonal na poli osvety a vzdelávania, ale aj organizácie zdravotníctva na Slovensku veľký kus práce. Keďže stál pri zrode detskej nemocnice v Žiline, je jeho meno trvale zviazané aj s históriou žilinskej nemocnice, ale pre svoj úprimný vzťah k Žiline, Kysuciam i Slovensku vôbec, je jeho meno trvale zapísané aj v historických análoch Slovenska.

@ 2006, stránku vytvoril Blažej Malik